Pokiaľ ste aj vy pianistom alebo huslistom, a ešte ste váš muzikálny záber nepoctili jedným z hudobných pokladov od francúzskeho skladateľa Yanna Tiersena, zrejme by ste sa mali poddať pokušeniu číhajúcemu na úrovni každej z jeho zneliek, z ktorých nejedna odznela v legendárnom filmeAmélie z Montmartru. Práve tam sa totiž zrodil neočakávaný šarm francúzskeho rázu.
Tiersenove melódie sú vzruchom samotným, pulzujúcim ornamentom vyformovaným z jednoduchosti a vyváženosti.
Neustále gradujúci fenomén, ktorý prebýva v prítomnosti rafinovanej témy, sa rodí na základe originálneho spôsobu jej spracovania. Ide totiž o rozmanitú plejádu samotného prevedenia, ktorá je zasadená do nie až zložitého, a po technickej stránke minimálne náročného diela. Dych, ktorý vychádza z melódie samotnej, melódie, ktorá si zakladá na repetitívnej stránke jej celkovej štruktúry, je priam šokujúco živý. Pri technickej nenáročnosti obsiahnutej v téme dochádza k unikátnej možnosti pre nápaditosť na úrovni zvuku a spracovania prvkov po dynamickej stránke. Takýmto spôsobom je hudobník schopný predísť stereotypu, ktorý by sa pri podobne formovanej melódii mohol zrodiť.
Vhodným spôsobom prehlbovania kvality dynamiky sa práve naopak, všetka senzácia pochádzajúca z rôznorodej stránky frázovania hromadí, čím dosahuje svoj vrchol v ponímaní diváka. Účinným prevedením sa totiž dostáva nespočetné množstvo rozmanitosti na miesta, ktoré by za odlišných okolností pôsobili chabo, bezcieľne a stereotypne. Dynamická potecha, ktorá sa naopak dostáva pri každom jednom takte k slovu, ktorá sa chytá prejavu ako to najvyššie ladené zoskupenie rozvášnenej zbrane, ktorá sa dotýka plodnej mysle umelca a je jeho inšpiráciou i spásou, je nesmierne znamenitý prvok v celkovom skupenstve vyšperkovanej melódie.
Fascinácia a uchvátenie sa rodia práve v rôznorodosti.
Ak hovoríme o husľovom prevedení, je bezpochyby zaručené, že správne a vyvážené frázovanie je bránou k totálnemu dobytiu diváckych sŕdc. V klavírnej kombinácii by sme jednotlivé pasáže Tiersenových melódií mohli prirovnať k morskej hladine, ktorá sa pod vplyvom napádajúcich častíc vlní neustále odlišným spôsobom, ktorá stvárňuje každú sekundu odlišný druh impulzu a napĺňa po každé odlišné očakávania. Pri kvalitatívnom frázovaní z pozície huslistu a vhodnom doplnení v klavírnom znázornení nachádza melódia v jednotlivých úsekoch zvučný pôvab. Spontánnosť, prirodzenosť a citovosť sú prízračné pre jej osobnú vizáž. Kritérium relatívnej jednoduchosti po technickej stránke je teda prerážané zložitosťou v oblasti cítenia a pochopenia toho, čo si pýta divácke srdce.
Na rozdiel od barokovej ozdobnosti či klasicistickej presnosti, hudobná taktika príznačná pre diela ako La Dispute, Valse d ´Amélie aleboComptine d´ un autre été, spočíva najmä v narábaní so silou zvuku. Harmónia a dynamika sa teda povyšujú nad samotnú precíznosť zavesenú na rytmike a tempe. Ide o pútavý výtvor aktuálnej epochy, ktorý sa dotýka mnohých umeleckých duší a sŕdc.
