1) V zime sa včely chránia vytvorením zimného chumáča. Zatiaľ čo teplota v úli môže spadnúť aj na 0°C, teplota vo vnútri chumáča je stálych 35°C.
2) Po zime, akonáhle sa oteplí včely vyletujú z úľa a lietajú okolo neho vo veľkých kruhoch. Je to pre nich istý spôsob prípravy orientácie pre budúce „dlhé lety“.
3) Skôr ako zozbieraný peľ začne slúžiť ako potrava, musí prejsť premenou v plástových bunkách. Enzýmy, ktoré vylučujú hltanové žľazy včiel, po spojení s peľom spúšťajú proces, pri ktorom sa peľ konzervuje. O 10 dní neskôr sa z neho stáva tzv. včelí chlieb.
4) Ku genetickej rozmanitosti včelstiev prispievajú „lety“ trúdov.Za slnečného počasia vylietajú z úľa, nechajú sa unášať vo veľkých výškach vetrom a po zostupe nižšie sa pripoja k inému včelstvu, ktoré ich väčšinou prijme.
5) Dôležitou pastvou pre včely sú kvety púpavy. Dĺžka jej kvitnutia je úctyhodná (kvitne až do augusta), z kvitnúcej púpavy vedia včely vyprodukovať až 200kg medu na hektár!
6) Včelí vosk je tuk, ktorého produkcia je závislá na vysokom stupni látkovej výmeny. K výrobe 60g vosku je potrebný 1kg medu a nezistené množstvo peľu.
7) Stavba plástov v jednom úle vyžaduje až 400-500g vosku.
8) Larva matky dostáva ako potravu výlučne materskú kašičku a to také množstvo, že v nej doslova pláva. K tomuto sú určené zvlášne včely-kŕmičky, ktorých kŕmna šťava obsahuje veľké množstvo hormonálnych látok podporujúcich vývoj vaječníkov.
9) Včely zvyčajne vyprodukujú len 300g propolisu za rok.
10) Keď je teplota v úle veľmi vysoká, včely sa od seba vzdialia a robotnice sa vydajú hľadať vodu, ktorú umiestňujú na horné časť rámikov. Keď nazbierajú dostatočné množstvo začnú rýchlo mávať krídlami, čím sa voda odparí a teplota v úli klesne.
11) Medovina (alkoholický nápoj z medu) bol obľúbený už v staroveku.Na jeho prípravu existuje viacero spôsobov, jedným z nich je výroba tzv. medového vína za použitia peľu, medu, vody a šťavy z hrozna. Tieto tradičné receptúry sú veľkou vzácnosťou a dedia sa z generácie na generáciu.
